Necenzurované blogy

Stoličkový vyťah ALFA

(Blog Jozfa Daneka)

Dobrý deň, pritelia polio obrnári

Rôčky pribúdajú a na "prilepšenie" sa pridávajú aj problémy. Ide najmä o bariéry a ich prekonávanie. Ja s Mariettkou sme sa rozhodli eliminovať bariéru 25 schodov z prízemia k bytu na prvom poschodí.

V prvej etape sme robili prieskum u spolubývajúcich na schodišti, financovanie a firmu, ktorá by projekt realizovala. Ako to prebiehalo?: 

-V zmysle zíkona nie je treba súhlas spolubývajúcich ale my sme sa stretli s veľkým pozozumením

- Veľa času a nervov bolo treba na vybavenie príspevku z Úradu práce, no bez neho by to nešlo.

- Na internete sme našli firmu Ares, ktorej konateľom je J. Drobý(vozičkar)

S prístupom pracovníkov(Mgr. Jozef Friga,R.Culinku) sme veľmi spokojný, možno aj preto, že konateľ pán Drobný z vlastnej skúsenosti vie čo je prekonávanie bariér.

Výsledkom je stoličkový výťah k nášmu bytu. Pozri aj našu stránku www.polioobrnar.sk  v galérii.

O špecifikácii výťahu ALFA sa viac dozviete na stránke firmy Ares www.ares.sk

Čo na záver môjho blogu? Azda len toľko "Pomahaj si človeče aj Pán Boh ti pomôže!"

Váš Jozef

Vážení polioobrnári.,Od viacerých  z Vás som dostal maily o corone. 

Pár myšlienok k zamysleniu.

"Strata autority vedie k chaosu". Krčmery.

Réžiu corony nerobí zdravotnictvo. Zdravotníci a vedci v liečbe pandemie nie sú jednotní. Ta nejednotnosť vyvoláva u ludí strach zo smrti, beznádej. Pán Krčmery. Tu mala začať prvá fáza boja s pandemiou.

 "Podnikanie kapitalistov s pandémiou koronavírusu je najväčším extrémom globálneho kapitalizmu."

Biznis nie je liek! No naši politici, média, sú už tvrdo v zajatí biznisu. Preferuju zaujmy farma firiem na nákup testov, vakcín, ktoré majú miliardy eur zisku  aj keď svoj výrobok negarantujú. No náš hlavný testovač chce robiť garanciu z daní Slovákov. Používa príkazy s použitím armády, polície.

Celoplošné testovanie je neučinné lebo vláda nemá páky na:

Presúvanie vojakov NATO. Nemôže prikázať cudziemu kapitálu(hypermarkety, automobilky a pod). To sú obrovské špáry ľírenia covidu. Ale zaviera slovenské obchody aj potrvinová, školy pre deti, a pod. Ten kapital je najmä kapitál EU

- neovláda spolocnosť, ani vládnu koalíciu. .

- neovláda tlak svetového biznisu, ktorý z pandemie má miliadové zisky.Všetko musí byť schválené EU(hovorí Mikulec napr. ohľadom prechodu hraníc).

Z týchto dôvodov nie je možné spoliehať sa na štát,ktorý nemá na všetko páky. Réžia boja s coronou nepatrí politikom.

Réžia boja s coronou patrí zjednotenému zdravotníctvu,všeobecným lekárom, ktorým treba vytvoriť podmienky. Zdravému rozumu klasickéj rodine.

S použitím zdravotníckeho manuálu, o príčinách šírenia, ochrany, postupov kde na informovať keď nastanú problémy. Vytvoriť vhodné prostriedie všeobecným lekárom, centrám informovanosti. Využítať aj iné postupy v liečbe. Nepreferovať chorobu corony a zanedbať iné choroby. Strach ludí je z toho, ze lekári a politici nie sú jednotní v informovanosti o corone.

Jozef Danek

Najdlhšia karanténa pre polio obrnarov

Vážení polio obrnári,

prihováram sa k Vám z tepla domova. Z domova, ktorý Mariettka premenila na záhradu kvetov. Ona je taká, že sa vie s každým kvietkom pozhovárať. A ony sa je odvdačia krásou. 

ˇAno, treba nám polio obrnárom starat sa o teplo domova. Ide o to, že ide zima tá nás z vyššej moci dostava do najdlhšej "karantény". Nie je to pre nás nič nového. Opakuje sa to každý rok.

Napíšte ako ste sa pripravili. Ono sa to uzavretie lepšie prežíva v spolocnosti polio obrnárov a ich priatelov.

Váš Jozef Danek


My viac ako 65roční

Blog J. Daneka

Vážení polio obrnári.

 V tomto blogu reagujem na súčasnú situáciu. Politici rozhodujú, prikazujú, musíme byť v karanténe, strašia, zavierajú  nás do klietok "len sa ích nedotýkajte". 

Chcem povedať, že my polio obrnári sme v karantene aj bez prikazov. A čaká nás karanténa z vyššej moci - ide zima.

Chcem politikom povedať, že my viac ako 65roční počúvame hlas vedcov, odborníkov a lekárov. No jeden hovorí testovať, druhý, že je to hlúposť.Rovnako je to s politikmi a v médiach. Máme  z toho chaos. Otázne je či nejde o vyvolanie chaosu. Vyvolať strach o zdravie a tým lahšie ovládanie spoločnosti.

 Nás viac ako 65 ročných ste poučili o príznakoch corony. Prísne dodržiavame doporučenia ako sa chrániť. Sedíme doma, hoci radi by sme šli do prirody. Dávame pozor aby sme nenakazili tých čo nám pomáhaju. Vieme, že treba volať svojho lekára pri príznakoch. Robíme všetko preto, aby tí čo majú menej rokov ako my nemuseli trpieť za nás.

My starši ako 65 rokov sa bojíme, či nejde o generačné rozdlenie spoločnosti, o biznis na úkor zdravia a že či ozaj "ide o nás". Či nie sme rukojemníci.

 O srdcervúce rečičky politikov, médii k babičkám a dedkom sú falošné. Nestrašte. My o takú ochranu nestojíme.

 Mame radi svoje deti a vnukov a pre nás je pravá ochrana ích ochrana.

Prajem pokoj a lásku v rodinách a celej spoločnosti.

Blog Jozefa Daneka

Na oficiálnej stránke AP v SR www.polio.sk  ma zaujal schválený nový Štatút AP.  Vyberám z neho niekoľko bodov:

 Rada Asociácie polio v SR prerokúva:

a) štatistiku a evidenciu členov,

Ano to je ozaj treba prerokovat. A azda aj uverejniť v Informátore a na oficálnej stránke. Aby členovia o sebe vedeli.

Finančné prostriedky sa tvoria z:

 členských príspevkov, ktorých výšku určuje členská schôdza Asociácie polio v SR; minimálna výška členského schválená na Zjazde SZTP je pritom 5,- €,

Nuž toto je trošku pritiahnuté za vlasy. Niečo mi to pripomína.

Členstvo člena zaniká:

neplatením členských príspevkov po dobu dlhšiu ako 3 roky

Kto si zoberie zodpovednost za vyradenie člena, ktorému vadí výška členského ale chce ostať členom?  Poznám viac prípadov keď preto odišli z AP.  Pritom existecia AP z hľadiska finacovania nie je závisla na členských príspevkoch.

Len na okraj. Teší ma, že Rada a KK AP v SR sa zhoduje s mojou predstavou.





Milí priatelia polioobrnári

Po kritike  Rady AP odstránil som zo stranky www.polioobrnar.sk to, že táto stránka je volným pokračovaním oficiálnej stranky AP. Bola to moja myšlienka, že to čo nie je vhodné uverejniť v oficiálnej stránke môže byť v jej doplnku.

Takže naša stránka www.poliobrnar.sk sa stáva nezávislou. Platí však, že jej prispievatelia sú nadalej členovia organizovani a tiež polioobrnari neorganizovaní. Obsah príspevkov nebude pod cenzúrou. Budeme kritickí novinari((moderne asertivni) vo vzťahu k spoločnosti vrátane organizácii združujúcich občanov ŤZP.

Stránka nemení svoje menu. 

Jozef Danek

Koronavírus. Blog Alicky Suchej


Túto posielam, podľa mňa, veľmi múdre úvahy. Možno by sa to dalo dať aj na stránku. 

 Alica

Z hľadiska existencie života na Zemi sme dostali príučku, aby sme prišli k rozumu. Ľudstvo dostalo chorobu, ktorú už potrebovalo:

- Nevážili sme si zdravie. Preto sme dostali chorobu, ktorá nás privedie k poznaniu že je to najväčší poklad...
- Nectili sme si prírodu. Preto sme dostali chorobu, ktorá nás naučí že pobyt v nej bude pre nás vzácny.
- Nevedeli sme žiť so svojou rodinou. Preto nás choroba zavrela do našich domovov aby sme sa naučili znovu žiť ako rodina.
- Nevážili sme si starých a chorých. Táto choroba nás naučí spoznať akí sú zraniteľní.
- Nevážili sme si lekárov, sestričky, lekárnikov, záchranárov. Musíme si uvedomiť akí sú nenahraditeľní.
- Nevážili sme si učiteľov. Choroba zavrela školy, deti sú doma a rodičia majú príležitosť si to vyskúšať...
- Verili sme, že všetko si môžeme kúpiť, že môžeme cestovať hocikam, s kýmkoľvek. Dostali sme chorobu ktorá nás naučí, že to nie je samozrejmé.
- Prepadli sme mamonu, voľný čas sme trávili v nákupných centrách. Choroba ich zavrela a naučíme sa, že šťastie sa kúpiť nedá.
- Príliš sme sa venovali tomu, ako vyzeráme. Kozmetické salóny a fitnescentrá sú zavreté, vonku chodíme s rúškami na tvári...
- Mysleli sme si že sme pánmi sveta. Miniatúrny tvor - vírus, ktorý ani nevidíme nám dáva príučku z pokory.
Táto choroba nás oberie o veľa, ale naučí nás pochopiť aké sú skutočné hodnoty života. Dostali sme chorobu "ušitú na mieru". Možno ľudstvo potrebovalo práve toto, aby sa spamätalo. 
Blog A. Suchej  24.3.2020

Poznámky po prečítaní informátora č. 2/2019

Veľká vďaka Alicke a všetkým čo prispeli k informovanosti členov AP v SR.

Pár poznámok:

. Anka Porembová - áno blíži sa to k osemdesiatke. Toľko chváľ si nezaslúžim. Nuž ale čas nezastavíš, cvála ako bujné kone, a hneď máš na krku osem krížikov vrátane všetkého čo k ním pribudne. K tým osemdesiatnikom v tomto roku pribudne aj nás prvý predseda Jozef Tlampka ( nar.13.12.1939)

 K členským príspevkom. Finančná situácia AP nie je zavisla na členských príspevkoch. Veď už nevieme kde mínať financie z daní. Pre mňa je ťažko prijateľné pýtať peniaze od tých čo sa nemôžú zúčasťnovať víkendovky a relaxačných pobytov. Spätnú väzbu zaistiť inou formou napr. anketami (Štefanová parketa) do informátora dať ofrankovanú obálku aby každý člen napísal o sebe čo sa mu páči atď.

 Urobiť všetko preto, aby sme sa neuzatvárali do seba. Informátor a naša webová stránka nech sú plné príbehov, chváľ čo sa nám páči, urodilo, básničiek, vtipov atď. Možno aj menovite poštekliť naších členov výzvou napíš, pošli tak ako to kedysi robila Alicka.

Váš Jozef.

Bratislava 19.11.2019


Bratislavský hrad - bezbarierovosť


Dobrý deň.

Dnes t.j 24.10.19 sme chceli vyuzit krasne pocasie s navstevou Bratislavskeho hradu. Ako po minule roky sme chceli vojst do arealu hradu autom oznaceným parkovacim preukazom TZP buď hlavným vchodom alebo dolným-bočným mali sme smolu. Ochrancovia hradu nam nedovolili vstup autom aj ked je oznacené parkovacim preukazom TZP. Nasmerovali nas cez garaze, ze tam mame parkovanie pre TZP. Bohuzial vyhah z garaze sa da tazko pouzit pre invalidny vozik a bazlami sa nam tazko chodi.

Ide o to, ze auto sme pouzivali na zdolanie barier aby si vychutnal moznost vyhladu z hradu na mesto, resp. posediet na lavicke atd.

Predpokladame, ze do arealu hradu sa da vojst autom pre zasobovanie alebo stavebne upravy. Preco to nie je umoznene obcanom tazko sa pohybujucich na vlastnych nohách?

Nuz nas vylet dopadol tak, ze sme sa z dlhym nosom vratili domov. S konstatovanym, ze o bezbarierovost je pre spravu Bratislavskeho hradu nezaujem.

Ocakavame Vasu odpoved s pozdravom


Niže je odpoveď


Dobrý deň,

dovoľujeme si Vám zaslať odpoveď na Vašu sťažnosť ohľadom návštevy Bratislavského hradu osobou TZP.

Pracovníci strážnej služby postupovali v súlade s platným usmernením, že Vás nasmerovali na možnosť parkovania v garáži HRAD, nakoľko po dobudovaní výťahu je možné pre osoby TZP vstúpiť do areálu Bratislavského hradu práve týmto výťahom. Ako uvádzate vo Vašej sťažnosti, že ste mohli v minulých rokoch vstupovať do areálu Bratislavského hradu autom, táto možnosť po vybudovaní podzemnej garáže a dobudovaní výťahu zanikla a areál Bratislavského hradu sa stal pešou zónou. Vjazd vozidlám je povoľovaný len z technicko-prevádzkových dôvodov t.z. zásobovanie, technické služby, protokolárne akcie. Držitelia preukazu TZP majú umožnené bezplatné parkovanie v garáži HRAD a vyhradené parkovacie miesta pri výťahu. Vami uvádzané výhrady k možnosti použitia výťahu imobilnými osobami sa nám v doterajšej prevádzke nepotvrdili.

S pozdravom
Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady SR

Nám. Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava 1
Tel.: + 421 2 59 72 2463

Tel.: + 421 2 59 72 2467

Email: info@nrsr.sk

Web: www.nrsr.sk


Dobrý deň,

Ďakujeme za Vašu odpoveď. Nevieme kto koncipoval uznesenie o pesnej zone bratislavského hradu ale asi tazko to bol obcan TZP. To uznesenie je zle! Citujeme z Vasej informacie o bratislavskom hrade ohladne bezbarierovosti.

  • Areál hradu má bezbariérový prístup, chodník však vedie do kopca. V prípade manuálneho typu invalidného vozíka odporúčame návštevu aj so sprievodcom ťažko zdravotne postihnutého.

Pytame sa ci pesia zona nie je aj pre obcanov TZP?

Ked vystúpite z vytahu z garaze HRADU ihned stojite, resp. sedite v kopci. Takze ak mate invalidny vodzik manuálneho typu pohyb v exterieri hradu je namahavy. To plati aj pre pohyb s barlami po ceste s kockovou dlazbou. Treba zdolat kopec hore k vstupu do hradu. Samotny vytah je maly, rep. tesny pre invalidny vozik a sprievodcu.

Auto s s parrkovacim preukazom TZP ma sluzit k tomu aby obcan TZP aj sam( aj bez sprievodcu) mal pristup k uradom, lekarovi, instituciam, muzeam a aj prechadzat sa v exterieri bratislavského hradu. To vyuzivaju mnohi vozickari a tazko pohybujuci. Zvysuje to ich sebavedomie, samostatnost a slobodu.

V minulosti ked bol povoleny vstup dolnou branou ocitli sme sa na rovine s dobrym vyhladom z hradu na mesto, s moznostou posediet na lavickach. To sme chceli vyuzit v spominany den.

Nevieme ci ste viedli statistiku kolko aut z prakovacim preuzom obcanov TZP preslo vstupom do hradu. Predpokladame, ze ich nebolo vela, aby v uzneseni nemohla byt vynimka vstupu s s parkovacim preukazom.

Ked si pozerame kolko aut vojde do hradu z titulu protokalarnej akcie, ludi z dobrym pohybom, citime sa ako obcania druhej kategorie.

Opakujeme, to uznesenie je zle. Necitlive k obcanovi TZP.

Žiadame, Informujte tymto vedenie NR SR a tvorcov uznesenia.

S pozdravom

Začal sa mesiac úcty k starším

Blok Jozefa Daneka

Symbolika jesene je tradične spojená so seniormi a október ako mesiac úcty k starším si pripomíname už takmer 3 desaťročia. Organizácia Spojených národov ho vyhlásila so zámerom upozorniť na postavenie a problémy staršej generácie, oceniť jej prínos, znalosti a skúsenosti, poukázať na rovnosť postavenia a dôstojnosť starších ľudí. Snaha o zlepšovanie kvality ich života nemá zostať iba témou diskusií. Práve aktivity rôzneho charakteru sú priestorom, aby sa odborné poznatky a životné skúsenosti pretavili do reality.

Počúval som na Rádiu Slovensko (7.10.19) diskusiu s názvom Seniori v ohrození. Okrem problémoch so zdravím sú seniori ohrození, že sa uzatvárajú chorobne sami do seba. Človek je spoločenský tvor a každý jedinec potrebuje mat okolo seba ľudí. Ľudí spriaznených, združujúcich sa v spolkoch. Nestačí iba príbuzenstvo najbližšej rodiny.

Teším sa, že Asociácia polio v SR združuje veľkú rodinu polioobrnárov. Oceňujem jej prínos v organizovaní víkendových, rekondičných stretnutí. No to je asi tak všetko. Ide o to, že stárneme a nemajú všetci poliobrnári už možnosť zúcastniť sa týchto stretnutí a strácajú sa z obzoru asociácie. Akosi sa uzatvárame do seba. To nesmie AP v SR pripustiť!. Ale hladať možnosti, priestor a aj trocha individuálne poštekliť členov.

Akosi sa bojíme povedať niečo o sebe druhým. Podeliť sa s úspechmi, s odbornoťou, skúsenosťami, aktivitami, radami ale aj probémami, ktorych riešenie môže pomôcť iným. Nebudme sami uzatvorenými do seba, nezabúdajme, že samota bolí a ohrozuje nás.

Píšme Alicke Suchej do písomne vydavaného Informátora alebo Jozefovi Danekovi do elektronického informačného média www.polioobrnar.sk , resp. Štefanovi Grajcarovi predsedovi AP, na oficiálnu stránku AP www.polio.sk . Sú to naše rodinné média, to nie je facebook a ani diskusia v celoštátnych mediach.

Ctime si starobu, a to nie len v mesiaci október! Nebojme sa povedať niečo sebe aj druhým!

Váš Jozef


Víkendové stretnutie Piešťany 2019.

 Blok Jozefa Daneka.

Rád by som sa chcel podeliť s príjemnými pocitmi zo stretnutia členov Asociacie polio v SR(AP)  počas víkendoveho stretnutia v Piešťanoch v dňoch od soboty 11.5. až do utorka  14.5.2019. Hoci nám počasie neprialo(pršalo, bolo chladno a silný vietor) vedeli sme využiť tri dni pobytu.

V prvom rade  to najdôležitejšie je zvítanie sa s dlhoročnými priteľmi.  Je o čom pohovorit Aktualizovali sa naše životné príbehy.

V sobotu večer bola oficialna časť pobytu Výročná členská schôdza. ktorú viedol predseda AP Števo Grajciar. Čo ma na jej zaujalo je uverejnené nižšie. 

V nedelu troška vyliezlo slniečko. Večer bola tradičná tombola a po nej to niektorí roztočili. Spievalo sa tancovalo dlho do noci. V pondelok(pracovný deň) sa nakupovalo. Dovhunovci po obede ma s Mariettkou  pozvali na kávičku. Zišlo sa "sedem statočných" ja s Marietkou, Mockovci, Dovhunovci a Marcelka Gašová. Dovhunovci sú pre mňa anjeli - boli všade kde bolo treba pomôcť. Večer sme si dobre zaspievali. Každý vytiahol tu svoju. Na tejto stránke v časti zaspievajme si  je uverejnený spevník slovenských, českých a moravských pesničiek. Mohol byť inšpiraciou.

V utorok sme sa vyboskávali a lúčili sa s tým, že sa tešíme na dalšie stretnutia či v Hokovciach, Šírave alebo na buduci rok na víkendovom stretnuti.


P.S.

Na Výročnej schodzi ma zaujali dva body.

1. ekonomika AP

2. volby rady

K bodu 1. Hovorilo sa o financiách AP príjmoch výdajoch. V príjmoch okrem iných, o príjmoch z členských príspevkov. Konštatovalo sa o nízkej disciplinovasti členov. Navrhovalo sa o zvýseni na 10 eur. Členské príspevky by mala AP zrušit. Ide o to, že toto nie su financie, na ktorých je AP ekonomicky závisla. Vela financii sa minie na vikendovku a rekondičné pobyty. Bolo by zaujimave urobit menovitú štatistiku prenásobením prezentácii za posledných desať rokov. Pre mňa je ťažko prijatelné pýtať členské od členov, ktori sa už nemôžu na týchto podujatiach zúčastniť. Zrušením by odpadlo chodenie na poštu, odpadla by práca ich manipulaciou. Ako zaistiť spätnú väzbu napíšem v dalšom blogu.


K bodu 2. Návrh zníženie počtu členov rady a RK sa mi páči. Rada nemá už toho tak veľa o čom by mala rozhodovať. Príkladom je tento pobyt. Bolo najvhodnejšie zvolať radu a RK. Bolo prítomných 7 členov rady a traja clenovia RK ale rada sa nekonala. Volby by bolo treba aj "zdemokratizovať" napr. aj tak, že  člen môze byť volený najviac na dve po sebe idúce  volebné obdobia.




Naše priateľstvá

Naše priateľstvá

blog JD


Niet väčších priateľstiev ako priateľstva z detských čias. My polioobrnári sme hodne času z mladosti pobudli v Janskych Laznach alebo vo Veľkých Losinách . Tam sa rodili vzťahy, na ktoré sa nezabúda. Česká a Slovenská Asociácia polio má vo svojom portfoliu upevňovať tieto vzťahy. Tešíme sa, že sú medzi nami organizátori týchto stretnutí. Zo slovenskej strany sú to Ondro a Majka Mockovci. 



Blok Nášho prvého predsedu Jozefa Tlamku

---------- Forwarded message ---------
Od: Jan Tlamka <freshpro@freshpro.sk>
Date: st 6. 3. 2019 o 9:5

4Pozdravujem a posielam niečo na čítanie...mám toho viac...je to text redaktorky z PRAVDY 05.03.2019..Ozvi sa...Jozef

-

Skryté talenty medzi nami(Alicka Suchá)

 Áno, čítate dobre - skryté talenty. Myslím tým osoby, ktoré vedia uložiť na papier mozaiku svojich zážitkov, pocitov, rôzne príhody. Určite si spomínate, že počas takmer 20 rokov čo zostavujem náš časopis, som vás niekoľko krát vyzývala, aby ste prispeli nejakým príspevkom do obsahu tohto časopisu. Veď pri rôznych rozhovoroch na našich stretnutiach som si vypočula mnoho zaujímavých príbehov. Len ich uložiť na papier. Prvou takouto lastovičkou bol Miloš Stilhammer a hneď za ním Anka Porembová. Miloš ma prekvapil ako zaujímavo vie opísať svoje dovolenky na rôzne pútnické miesta. Keď čítate jeho články, pripustite, že si to vyžaduje určitý talent a máte pocit, že ste účastníkom tohto zájazdu. Anička zasa vie zhodnotiť a krásne opísať atmosféru našich stretnutí. Ďalšou dopisovateľkou sa stala Majka Mocková. Vie veľmi pútavo opísať rôzne udalosti, stretnutia. Veľkým prekvapením bola Helenka Dovhunová. Nakoniec vysvitlo, že jej spisovateľské schopnosti majú korene už v útlej mladosti. Veľmi oceňujem, že odkryla toto svoje tajomstvo a podelila sa s nami so svojimi pocitmi. Jej rozprávanie je také prirodzené, že s ňou prežívate dej, ktorý opisuje. So svojim manželom Milanom už druhý rok sa zúčastnili na Kremnickej barličke. V roku 2016 len účasťou na výstave svojimi nádhernými výtvormi z perníka. Zožali veľký úspech. V ďalšom roku znova prispeli na výstavku, ale Helenka sa zúčastnila aj na súťaži v prednese poézie a prózy z vlastnej tvorby. Jej príspevky sme uverejnili v našom časopise. Tak vidíte priatelia, nie je to nič ťažké, len si sadnúť za stôl či počítač a ukladať slová, ktoré vyjadrujú vaše pocity. Verím, že vás nabudia títo naši štyria "spisovatelia" a už teraz sa teším na vaše príspevky. a.s.


Vieme čo je priateľstvo? Nezabudli sme byť priateľmi?"

Hela a Milo Dovhunovci


 Možno si poviete, čo sú to za otázky, čo nás tá chce skúšať alebo dokonca poučovať akými máme byť priateľmi. Nie moji, je to len taká krátka úvaha o tom, čo v tomto uponáhľanom svete a najmä v tomto zimnom čase, kde už nie cez týždeň, ale skoro v jeden deň sa striedajú všetky štyri ročné obdobia, mraz, sneženie, teplo, pučanie kríkov, kvitnutie jarných kvietkov, alebo jesenné hmlisté pochmúrne počasie sprevádzané vetrom a dažďom, nás privádza k pochmúrnym myšlienkam. Prečo na nás nemá čas rodina ako by sme my chceli, prečo sa nám neozve ten, alebo onen, s ktorými sme prežili detstvo alebo pekné chvíle a ktorého sme považovali za priateľa a na ktorého sme sa mohli vždy spoľahnúť. Namýšľame si, že sme pre neho boli dobrí iba vtedy, keď sme mu poskytli nejakú pomoc, že nás využíval iba nato, ak z toho mal sám prospech. 

Zabudli sme na priateľstva, vzťahy z pred rokov preto, že je taká doba? Potom nepoučujme mladých ako sa má žiť alebo sa nechváľme ako sme žili, keď sme sami zabudli na priateľa, ktorý zasa nám neraz pomohol a možno mu aj závidíme či už jeho rodinu, to, že je na tom finančne lepšie ako my alebo má viac iných priateľov. A ty, ktorý teraz smútiš alebo dokonca prejavuješ hnev voči priateľovi, že sa o teba nezaujíma, nerieš to ignoráciou. Čo ak ten je na tom horšie ako ty a potrebuje tvoju pomoc. Veď stačí len tak málo v tejto dobe, ktorú neraz kritizujeme, v dobe hektickej plnej komunikatívnych vymoženosti. Možno by stačil jeden telefonát, jedna SMS, e-mail. Alebo napísať krátky list, poslať Informátor 1/2018 28 peknú pohľadnicu, stačí obyčajnú, nie luxusnú. List, pohľadnicu, ktoré sú v tejto dobe nemoderné, ale sú hmatateľným dôkazom nášho záujmu. Roky nám pribúdajú, niečo nás trápi, či už choroba, rodinné problémy, stávame sa nervóznymi, podráždenými a neraz povieme priateľovi slová, ktoré keby povedal niekto vám, by vás zaboleli a vy si neuvedomujete, že aj tie vaše môžu zabolieť (niekedy zlé slovo ublíži viac ako úder). Späť ich nevezmete, po čase na to zabudnete, ale ten komu ste ich adresovali, tak ľahko nemusí zabudnúť, ba môže sa tým trápiť. Naviac by sme mali myslieť na tých priateľov, ktorí sú sami, opustení. No stáva sa, že aj ten, čo žije v rodine a prekonal nejakú chorobu alebo má nejaké ťažkosti môže mať negatívne myslenie alebo upadnúť dokonca do depresie, ktoré môžu vyústiť do najhoršieho. Nedusme v sebe čo nás trápi, veď dobrý priateľ je tu na to, aby sme sa s ním podelili nie len o radostí, ale aj o záležitostiach, ktoré nás trápia. A aj keď nám niekedy nevie pomôcť, vie nás utešiť, povzbudiť. Ale dosť nepríjemných úvah. Prepáčte mi za ne. 

Možno som tým len chcela naznačiť, že aj medzi nami v Pólio sa najdú priatelia, ktorých možno dlhšie poznáte ako ja s Milanom a ktorí potrebujú vašu pomoc, oporu alebo len milé slovo. 

Tešme sa z rodiny, z priateľov, ktorých máme, aj z tých ktorých nám možno ešte osud privedie do cesty. 

Tešme sa zo života aj keď sa nám niekedy zdá, že už nič nezvládneme, že nám je ťažko, ale sú ľudia, čo sú na tom horšie ako my.

Na záver mi dovoľte ešte pár myšlienok o priateľstve a krátky úryvok z básne, ktorú poznám ešte zo školských čias a na ktorú si spomeniem vždy, keď mi je smutno na duši: 

" Nie je podstatné koľko máš priateľov, ale akých..." "

 Priateľom je ten, na ktorého sa môžeš kedykoľvek obrátiť, spoľahnúť nie len s fyzickou pomocou, ale je ti najmä duchovnou oporou..." "Najlepším priateľom je ten, ktorý keď vie o tvojich trápeniach nečaká na tvoju prosbu, ale sám ti ponúkne svoju pomoc, útechu..." "

 Dobrý priateľ je ten, ktorý stojí pri tebe v dobrom aj zlom (aj keď je vzdialený desiatky alebo stovky kilometrov od teba)..." 

O priateľstve a láske sníš a možno dožiješ sa zrady. Len k ľuďom nechoď pre radu k zlým a nevychádzaj z rady. 

Len zbabelec si sadne do kútika pri prvej prehre v živote, za každým slovom kladie bodku, verný len svojej samote. 

Aj my priatelia, neuzatvárajme sa do samoty, ale snažme sa stretávať vždy, keď nám to zdravie a okolnosti dovolia.

 Tešíme sa na vás Hela a Milo Dovhunovci

Pred a po

 Tak mi napadlo skonštatovať ako to bolo pred a po nežnej revolúcii v roku 1989. Vojnové besnenie v rokoch 1939-1945 malo na svedomí milióny ľudských životov, ale tiež aj dalo voľný priestor na šírenie vírusu polio. Možno teda povedať, že my, s následkami detskej obrny, sme vojnoví invalidi. Aj keď po vojne bolo treba znovu vybudovať zničené hospodárstvo štátu, predsa sa poskytli prostriedky na očkovanie proti tejto zákernej chorobe.

 Podarilo sa ju zastaviť okolo roku 1955. Mnohí sme potom boli dlhodobo liečení, bez platenia, v liečebných zariadeniach, zodpovedajúcich tej dobe. Vzdelávali sme sa a pracovali. Spoločnosť prechádzala zmenami, ktoré mali vplyv aj na jednotlivca. Zamestnanosť bola ústavou zaručená a nepracovať bolo trestné (pokiaľ na to neboli zdravotné alebo iné zákonom povolené dôvody). Mali sme skoro rovnaké platy (až na tých rovnejších z rovných), ale dalo sa žiť tak, že mladí ľudia sa nebáli mať deti a starí ľudia sa nebáli staroby.
 Spoločnosť sa ďalej vyvíjala, prechádzala väčšími, menšími peripetiami až dospela  do stavu, keď už bolo jasné, že musí prísť zmena. Nastalo pnutie, ktoré vyvrcholilo v novembri roku 1989. Zmenu sme nazvali nežnou revolúciou a očakávali sme, že k nám príde raj západu, tak ako nám ho ponúkali výklady a protagonisti nežnej. 
 Netrvalo dlho a začali sme divoko budovať, "obnovovať" kapitalizmus. My sme čelili postupnému obmedzovaniu pracovných príležitostí. A ako aj pred, tak aj po, sme ešte viac zmobilizovali svoje sily. Niektorí začali podnikať a do súčasnosti sa im darí, iným, využívajúc úroveň vzdelania, sa darí udržať zamestnanie.
 Spoločnosť získala "slobodu", máme plné regály, alias výklady západu, nestojíme v rade na pomaranče, ale stojíme v rade na úrade práce. Môžeme si slobodne povedať čo chceme, môžeme slobodne voliť, prípadne  meniť politikov, ale tu sa naša sloboda aj končí.
 Štátna kasa je kasou, z ktorej sa financovali aj naše bezplatné liečenia. Tak sa nám stalo, že sme akosi rýchlo vyzdraveli, keď sa liečenie skrátilo, a platiť ho treba na úrovni návštevníkov kúpeľov, ktorí si idú skôr vyhodiť z kopýtka ako sa liečiť.
 Tato moja úvaha, nemá za účel hodnotiť či bolo lepšie pred alebo po. V každom prípade mi vychádza, že sme dosť toho stratili čo bolo pred. 
Zmena v roku 1989 bola zrejme nevyhnutná. Myslím si však, že tá zmena mohla byť spravodlivejšia a najmä morálnejšia. Je veľa príkladov vo svete a aj v Európskej únii, že je to možné.
 Milí priatelia, keď sa nám podarilo prežiť všetky ohlasované konce sveta v roku 2012, prajem Vám všetko najlepšie v roku 2013. 
Jozef Danek