Štefan Švec 9. marca 2024.aforizmy

Lož má síce krátke nohy, ale nohy šprintéra.

V minulosti sa blázni vydávali za prezidentov, teraz sa prezidentom môže stať aj blázon.

Moja prezidentská vízia, nikdy žiadna provízia.

Jeden z prezidentských kandidátov vraj pošle do každej rodiny list. Bobkový.

Zdá sa, že v dnešnej dobe sú najnebezpečnejší ani nie tak vojnoví ako skôr mieroví štváči.

Cieľ niektorých liberálnych mimovládok – rozvrátiť štát pomocou štátnych peňazí.

Nová politická kultúra nemôže byť v parlamente preto, lebo v nej nebola ani stará.

Najmä v politike platí: "Pravda je len jedna. Naša."

Kto riskuje, ten má. Problémy.

Slušne, ale rázne. Skrátka, progresívne.

Viacerí naši vrcholoví politici nie sú orientovaní národne, ale náhodne.

Pri politických debatách vždy zvíťazí skúsenejší – klamár.

Pravda o politike je vraj taká, že v nej prevláda klamstvo.

Nie je dôležité vždy vyhrať. Dôležité je nikdy neprehrať.

Tam kde absentuje zdravý rozum, politici nikdy nechýbajú.

Upratovanie PC - blog Miloša Stilhammera 

Pri jesennom upratovaní v pošte v PC som našiel aj úvahu našich časoch,ktorú pripájam v prílohe.A tak mi v tej chvíli napadli úvahy našej vnučky a vývoj myslenia dnešných detí.- Keď sme ju ako trojročnú varovali boli sme na prechádzke po sídlisku. Jedno ihrisko, druhé ihrisko, tretie a tak sme prešli na námestíčko a zastavili sme sa pri bankomate, že si vyberiem nejaké drobné na zmrzlinu. Stalo sa, ale malá zrazu stíchla a zostala bez záujmu. Dolízali sme zmrzlinu a sedeli sme na lavičke mlčky vedľa seba, keď zrazu to z nej vyšlo :"Dedko, a pleco musia moji lodicovia chodit kazdý deň do loboty, keď sa eulíky dajú dostat tak lahko ?" Logická úvaha.Pri inej varovačke ako ,štvorročnej, doma sme sa spolu bavili a zrazu jej napadlo, že by chcela pozerať nejaké CD-čko. Nakoľko nie som fanúšik vysedávania pred televízorom, tak som jej povedal, že som to zabudol vkladať do prehrávača.A ona?: "Ale, dedko, vsak som ti to aspoň päťstoklát ukazovala" a obsluhovala sa sama.Do tretice spred nedávna, ako päťročná. Na varovačku si priniesla nový tablet a v ňom asi sto rôznych hier. "Dedko, ja ťa to naučím. Mám tu takú miminkovskú, mohol by si ju zvládnuť aj ty". Na otázku odkiaľ má také hry odpovedala, že od jej "jutubela" /t.j. jej osemročný bratranec, dcérin syn/.My sme mali iné záujmy. Viď prílohy.

Poznámky zo stretnutia v Tr. Tepliciach 

- Dobre nám bolo

- Majetok AS v SR

Dobre nám bolo

Cesta z Bratislavy do Tr. Teplíc  bola bezproblémová. Počasie nám prialo nad  očakávanie. Prvé stretnutie bolo Majkou Královou z Trenčína. Prišla zo synom.. Majka sa rada stretáva s členmi AP. Majka nie je členkou  AP z dôvodu výšky členského . Mali sme radosť , že sme si mohli spolu pohovoriť.  Jej syn nám pomohol s preparkovaním nášho auta. Na cestu za hotelom s miestom pre TZP.

Zapísali  sme sa na recepcii. Ďakujeme AP, že nám vybavili bezbariérovú  izbu. No a potom sa rozbehol kolotoč rozhovorov. Mali sme na to tri dni. Bolo o čom hovoriť.  Jozef a J- Bartko  sa pretekali na invalidných vozíkoch s elektrickým pohonom. Mali sme návštevu vnuka Tomáška a svatka Lacka. Ďakujeme obsluhe v jedálni hotela. 

Veľmi  dobre sme sa zabavili pri hudbe J.Bartka. Predseda mal pekný prihovor. , Pri odchode zo zábavy ma Anka Porembová  pretlačila cez chodby na vozíku. Cítil som sa ako ako Švejk . za cisára pána a jeho rodinu!.  

Akosi rýchlo ubehli tri dni - aj to je dôkaz, že nám bolo dobre.  Rozlúčili sme  so želaním dobrého zdravia  - a možno o rok ....  Marika , ďakujeme Vášmu synovi za pomoc.

Cesta domov bola tak trošku hororová . Lialo od Trenčína po Bratislavu. Do toho sa ešte pokazili stierače čelného skla - chvalabohu na strane spolujazdca).

Majetok AP v SR

V piatok bola členská schôdza . Program obvyklý. V diskusii  sa prihlásil Miloš  - hovoril o Rodostrome AP , o problémoch s jeho uverejnením  V diskusii bolo uvedene, že ten zoznam je majetkom AP v SR,. No ak je majetkom AP v SR, je majetkom všetkých členov AP.  Úžitok  z majetku AP ma mať každý člen AP. K zvýšeniu hodnoty zoznamu by mal byť doplnený o platné čísla telefonov a mailov.  Čím získa hodnotu informovanosti. Takýto zoznam by mal dostať v papierovej forme každý člen AP.  Nebude na internete a tým  splna literu zákona o osobných údajoch.  Verme si navzájom, že tie údaje sú iba pre komunikáciu členov AP. Poďakujme Milošovi a všetkým čo zúčastnili na tvorbe rodostromu.  

Chcem pri tejto príležitosti poukázať na ďalší majetok AP v SR. Ide o majetok z 2% dani. Alias o majetok všetkých členov AP.  V zmysle zákona je ho možno použiť len na pobyty.  Je dobre, že je ešte dosť členov AP, ktorí môžu chodiť na pobyty. K spoločnému majetku z 2% sa nedostane viac ako polovica členov AP.  Aby aspoň niečo z toho mali, nemali by platiť členské príspevky. Tí čo môžu čerpať z 2% dani mali by byť solidárni. Dať do pokladnice AP cca 25 % o čo im bola znížená cena pobytu. To by nahradilo členské príspevky tých čo sa pobytov nemôžu zúčastniť. 

My si odnášame s pobytu dobrý pocit a spomienky.

Marietta a Jozef

Už 30 rokov sa poznáme v AP

Blog J. Daneka

Miloš Stilhamer spravuje a zveľaduje Rodokmeň Asociácie polio v SR. Obsahuje viac ako 300 členov AP. Mnohí odišli z AP do nebička alebo dalej stratili z rônych dôvodov záujem.No aj po 30 rokoch stále AP žije a na víkendovom stretnutí v Tr.Tepliciach v dňoch 5.5-8.5.2022 sme oslavovali  30 rokov.

Nebudem písať o programe osláv. Predpokladám, že viac bude na oficiálnej stránke AP www.polio,sk. A aj je - pozeral som stránku. Skôr chcem písať o mojích a Mariettkiných pocitoch z  oslav. My sme sa tešili,že po dvoch rokoch sme sa stretli a užívali radosť, že sme sa mohli stretnúť. Príčiny sú epidemia corony a aj už šoferovanie na vačšie dialky a prekonávanie barier, ktoré kedysi barierami neboli.

Cesta do Tr. Teplíc sme zvládli napriek tomu, že neznášam to množstvo kamionov na dialnici. Pred hotelom Slovakia sme uvideli nášho ochrancu predsedu Milana, ktorý sa ako po iné roky ujal pomáhať nám. Marika sa ponáhlala oznámiť do reštaurácie, aby rezervovali obed  čo prišli neskoršie. Po obede sme si vonku pred hotelom pohovorili s viacerymi a obdivovali elektrické vozíky. Pre mňa to bol impulz ako môj invalidný vozík upraviť tak, že ma bude pohánať a voziť lektrina. Tie vozíky co sme videli sú krásne, ale pre mňa nevhodné z hľadiska váhy nabíjania v byte. Teraz pracujem na spojení elektrickej kolobežky s mojim vozíkom. Ak sa mi to podarí uvediem video.

Na druhý deň, v piatok, začala po obede oslava. Boli ocenení predsedovia a aj viaceri členovia, ktorým sme to priali a potleskom ocenili ich zásluhy počas rokov existencie AP. Teším sa ako bravúrne, s prehladom zvladol Milan réžiu oslav. Pri pozerani videa z dielne Mariky bolo počuť v pozadi naša hymny Dobytie raja a  zvolania, pozri ved to je ten alebo ta a aj povzdychy akí sme boli mladi. Poznamenávam, že pekní sme stále a ako nás vymalovávajú pribúdajúce rôčky. 19.5.22 zomrel autor hymny Dobytie raja Grécky inštrumentalista a hudobný skladateľ Vangelis zomrel vo veku 79 rokov

Zabava s hudbou a tombolou nam spestrilo večerné posedenie. 

V sobotu prisiel na návštevu syn a nevesta. Mali to blízko, bývajú v Soblahove pri Trenčíne.

Mrzi ma, že sme sa doteraz nevysporiadali nerovnomerným podielom z profitu 2% daní pre všetkých členov AP a to hlavne v súvislosti platenim členského. Je to škoda. lebo aj preto sme stratili niektorých členov.

Rozlúčili sme sa v nedeľu podaním rúk, zaželaním šťastnej cesty do domovov.

Ešte dlho budú rezonovať stretnutia s členmi, ktorí este mohli prisť na stretnutia osobne. No bude treba hľadať čo najviac možností s členmi, ktorí sa už nemôzu zúcastniť víikedndových, resp. rekondičných pobytov. Možno aj také aké zaviedol Milan, posielaním pozdravov k narodeninám. Má pekný rukopis.

Zdravíme všetkých polio obrnárov.

Vaši Marietta a Jozef

Ako som si uvedomoval, že my "pólio" patríme spolu

Skúsim sa moje spomienky zoradiť časovo. Riaditeľ Zlatokovu v Trenčíne, predseda Zväzu protifašistických bojovníkov spoznal môjho otca účastníka SNP. Ako čerstvému maturantovi mi dal funkciu tajomníka Mestskej organizácie zväzu. Hoci som mal v mysli pripravený prejav, no ked som vyšiel na tribúnu a uvidel pred sebou to množstvo ľudí, hrča mi stisla hrdlo a ja som si nevedel na nič spomenúť. Odvtedy sa bojím vziať funkciu, ktorá si vyžaduje postaviť sa pred väčšou skupinou ľudí. A tým skončilo aj moje tajomníčenie.

Tuto epizódu hovorím preto, že už pred AP sme boli alebo mohli byt nejak organizovaní. Napr. Zväze invalidov. Preskočím par rokov. Ked som sedel s Alickou na prednáške nejakého Clárka z V.Británie a prednášal nám o jednote. Alicka sa obrátila na mna a povedala " Jozef, ale my sme to už mali"

Ja som sa začal neskoro liečiť v J.Láznach, alebo V, Losinách. V časoch pred nežnou sme mali aj trojmesačne pobyty s možnosťou opakovania každé dva roky. V každom ďalšom pobyte som mal viac a viac kamarátov aj kamarátiek, stretla cca tretina z nich. Niektoré stretnutia sa zapísali trvale až tak, ze mnohí to spojili v manželstve. Aj mne to skoro hrozilo no ako" Slovak" som nevedel, kde v Bratislave je SNM kde ma čakala moja láska. Nestretli sme sa.

Tesil som sa na každý pobyt na liečení v Čechách. Bohužial v roku 1990 so zažil zlu skúsenosť ked začala kampaň o tom kto na koho dopláca. Vtedy som sedel pri jednom stole so zakladajúcimi členmi českej organizácie AP. Na okne pri stole bolo kopu prihlášok. Tak som začal vyplňovať. Šokom bolo, ze ty si Slovak a my Slovákov neberieme. Este sme ani neboli ako republika rozdelení a českí obrnári sa začali uz deliť. Mam rad českých obrnarov aj českú AP no toto bol zlý pocit. Iste na tom ma zásluhu aj vtedajšia doba.

Predpokladám, ze naši zakladatelia AP v roku 1992 mali vzor v AP ČR.

Bola to Marika, ktorá ma dostala do AP. Nemohol som odmietnuť lebo uz vtedy som mal dobrý pocit, ze my obrnári mame vela spoločného. Marika mi dala hneď za úlohu urobit projekt a zoznam členov. Viete si dnes predstaviť urobiť to na Atari - no bola to fuška. Myslím si, ze dones tvorí základ zoznamu .

Ked som išiel na liečenie do R. Teplíc dala mi do ruky cca stovku prihlášok a mam sa prihlásiť u Mudr Gazdíkovej ako člen AP. Neviem koľko sa mi podarilo získat ale tam som získal členku Mariettku.

Nech mi prepáčía predsedovia AP, ze ďalšie moje pôsobenie spájam s obdobím ich predsedovania.

V čase predsedovania J.Tlamku(spoznal som ho v roku 1987 v J. Láznach) motorom AP bola Marika.

Alicku s Rudkom sme sa zoznámi v Trenčíne. S Alickou ako predsedníčkou AP som vela rokov spolupracoval a pomáhal jej ako som vládal s peniazmi pre AP( mimochodom Marietkin brat nám pomohol k sto tisovému príspevku cez dve percenta). S tvorbou statusu.

Chodili sme na sedenia organizovane Mamojkom a SZTP. Bolo to obdobie ked bolo treba urobit vela aby AP v SR fungovala.

Štefanom sme spolu vela času venovali informovaním členom cez internet, precíznej právnej odbornej forme AP v čom bol odborníkom.

Milan je a bude dobrým predsedom AS. Jeho nápad napísať pozdrav každému členovi k narodeninám je prejavom toho s akou láskou pristupuje ku každému členovi.

Som vďačný AP za moznost stretania sa a pocit spolupatričnosti nas polio obrnarov.

Verím, ze ta pliaga pandémie zmizne zo sveta. Pre mna s Marietkou nas postavila mimo spolocnosť ked ľudia, ktorí sa nemôžu dať ockovat je pre vládu stratena skupina ľudí o ktoru sa nikto nestará. Tato skupina nemá kartičku a je postavená na úroveň neočkovaných so všetkými dôsledkami.

Budeme radi ak sa budeme môcť stretávať osobne na víkendovkách alebo na relaxačných pobytoch.

Končím svoj príspevok so želaním dobrého zdravia a spokojnosti.

Jozef Danek

.

Vážení polioobrnári.,Od viacerých  z Vás som dostal maily o corone. 

Pár myšlienok k zamysleniu.

"Strata autority vedie k chaosu". Krčmery.

Réžiu corony nerobí zdravotnictvo. Zdravotníci a vedci v liečbe pandemie nie sú jednotní. Ta nejednotnosť vyvoláva u ludí strach zo smrti, beznádej. Pán Krčmery. Tu mala začať prvá fáza boja s pandemiou.

 "Podnikanie kapitalistov s pandémiou koronavírusu je najväčším extrémom globálneho kapitalizmu."

Biznis nie je liek! No naši politici, média, sú už tvrdo v zajatí biznisu. Preferuju zaujmy farma firiem na nákup testov, vakcín, ktoré majú miliardy eur zisku  aj keď svoj výrobok negarantujú. No náš hlavný testovač chce robiť garanciu z daní Slovákov. Používa príkazy s použitím armády, polície.

Celoplošné testovanie je neučinné lebo vláda nemá páky na:

Presúvanie vojakov NATO. Nemôže prikázať cudziemu kapitálu(hypermarkety, automobilky a pod). To sú obrovské špáry ľírenia covidu. Ale zaviera slovenské obchody aj potrvinová, školy pre deti, a pod. Ten kapital je najmä kapitál EU

- neovláda spolocnosť, ani vládnu koalíciu. .

- neovláda tlak svetového biznisu, ktorý z pandemie má miliadové zisky.Všetko musí byť schválené EU(hovorí Mikulec napr. ohľadom prechodu hraníc).

Z týchto dôvodov nie je možné spoliehať sa na štát,ktorý nemá na všetko páky. Réžia boja s coronou nepatrí politikom.

Réžia boja s coronou patrí zjednotenému zdravotníctvu,všeobecným lekárom, ktorým treba vytvoriť podmienky. Zdravému rozumu klasickéj rodine.

S použitím zdravotníckeho manuálu, o príčinách šírenia, ochrany, postupov kde na informovať keď nastanú problémy. Vytvoriť vhodné prostriedie všeobecným lekárom, centrám informovanosti. Využítať aj iné postupy v liečbe. Nepreferovať chorobu corony a zanedbať iné choroby. Strach ludí je z toho, ze lekári a politici nie sú jednotní v informovanosti o corone.

Jozef Danek

My viac ako 65roční

Blog J. Daneka

Vážení polio obrnári.

 V tomto blogu reagujem na súčasnú situáciu. Politici rozhodujú, prikazujú, musíme byť v karanténe, strašia, zavierajú  nás do klietok "len sa ích nedotýkajte". 

Chcem povedať, že my polio obrnári sme v karantene aj bez prikazov. A čaká nás karanténa z vyššej moci - ide zima.

Chcem politikom povedať, že my viac ako 65roční počúvame hlas vedcov, odborníkov a lekárov. No jeden hovorí testovať, druhý, že je to hlúposť.Rovnako je to s politikmi a v médiach. Máme  z toho chaos. Otázne je či nejde o vyvolanie chaosu. Vyvolať strach o zdravie a tým lahšie ovládanie spoločnosti.

 Nás viac ako 65 ročných ste poučili o príznakoch corony. Prísne dodržiavame doporučenia ako sa chrániť. Sedíme doma, hoci radi by sme šli do prirody. Dávame pozor aby sme nenakazili tých čo nám pomáhaju. Vieme, že treba volať svojho lekára pri príznakoch. Robíme všetko preto, aby tí čo majú menej rokov ako my nemuseli trpieť za nás.

My starši ako 65 rokov sa bojíme, či nejde o generačné rozdlenie spoločnosti, o biznis na úkor zdravia a že či ozaj "ide o nás". Či nie sme rukojemníci.

 O srdcervúce rečičky politikov, médii k babičkám a dedkom sú falošné. Nestrašte. My o takú ochranu nestojíme.

 Mame radi svoje deti a vnukov a pre nás je pravá ochrana ích ochrana.

Prajem pokoj a lásku v rodinách a celej spoločnosti.

Blog Jozefa Daneka

Na oficiálnej stránke AP v SR www.polio.sk  ma zaujal schválený nový Štatút AP.  Vyberám z neho niekoľko bodov:

 Rada Asociácie polio v SR prerokúva:

a) štatistiku a evidenciu členov,

Ano to je ozaj treba prerokovat. A azda aj uverejniť v Informátore a na oficálnej stránke. Aby členovia o sebe vedeli.

Finančné prostriedky sa tvoria z:

 členských príspevkov, ktorých výšku určuje členská schôdza Asociácie polio v SR; minimálna výška členského schválená na Zjazde SZTP je pritom 5,- €,

Nuž toto je trošku pritiahnuté za vlasy. Niečo mi to pripomína.

Členstvo člena zaniká:

neplatením členských príspevkov po dobu dlhšiu ako 3 roky

Kto si zoberie zodpovednost za vyradenie člena, ktorému vadí výška členského ale chce ostať členom?  Poznám viac prípadov keď preto odišli z AP.  Pritom existecia AP z hľadiska finacovania nie je závisla na členských príspevkoch.

Len na okraj. Teší ma, že Rada a KK AP v SR sa zhoduje s mojou predstavou.

Milí priatelia polioobrnári

Po kritike  Rady AP odstránil som zo stranky www.polioobrnar.sk to, že táto stránka je volným pokračovaním oficiálnej stranky AP. Bola to moja myšlienka, že to čo nie je vhodné uverejniť v oficiálnej stránke môže byť v jej doplnku.

Takže naša stránka www.poliobrnar.sk sa stáva nezávislou. Platí však, že jej prispievatelia sú nadalej členovia organizovani a tiež polioobrnari neorganizovaní. Obsah príspevkov nebude pod cenzúrou. Budeme kritickí novinari((moderne asertivni) vo vzťahu k spoločnosti vrátane organizácii združujúcich občanov ŤZP.

Stránka nemení svoje menu. 

Jozef Danek

Koronavírus. Blog Alicky Suchej

Túto posielam, podľa mňa, veľmi múdre úvahy. Možno by sa to dalo dať aj na stránku. 

 Alica

Z hľadiska existencie života na Zemi sme dostali príučku, aby sme prišli k rozumu. Ľudstvo dostalo chorobu, ktorú už potrebovalo:

- Nevážili sme si zdravie. Preto sme dostali chorobu, ktorá nás privedie k poznaniu že je to najväčší poklad...
- Nectili sme si prírodu. Preto sme dostali chorobu, ktorá nás naučí že pobyt v nej bude pre nás vzácny.
- Nevedeli sme žiť so svojou rodinou. Preto nás choroba zavrela do našich domovov aby sme sa naučili znovu žiť ako rodina.
- Nevážili sme si starých a chorých. Táto choroba nás naučí spoznať akí sú zraniteľní.
- Nevážili sme si lekárov, sestričky, lekárnikov, záchranárov. Musíme si uvedomiť akí sú nenahraditeľní.
- Nevážili sme si učiteľov. Choroba zavrela školy, deti sú doma a rodičia majú príležitosť si to vyskúšať...
- Verili sme, že všetko si môžeme kúpiť, že môžeme cestovať hocikam, s kýmkoľvek. Dostali sme chorobu ktorá nás naučí, že to nie je samozrejmé.
- Prepadli sme mamonu, voľný čas sme trávili v nákupných centrách. Choroba ich zavrela a naučíme sa, že šťastie sa kúpiť nedá.
- Príliš sme sa venovali tomu, ako vyzeráme. Kozmetické salóny a fitnescentrá sú zavreté, vonku chodíme s rúškami na tvári...
- Mysleli sme si že sme pánmi sveta. Miniatúrny tvor - vírus, ktorý ani nevidíme nám dáva príučku z pokory.
Táto choroba nás oberie o veľa, ale naučí nás pochopiť aké sú skutočné hodnoty života. Dostali sme chorobu "ušitú na mieru". Možno ľudstvo potrebovalo práve toto, aby sa spamätalo. 
Blog A. Suchej  24.3.2020

Začal sa mesiac úcty k starším

Blok Jozefa Daneka

Symbolika jesene je tradične spojená so seniormi a október ako mesiac úcty k starším si pripomíname už takmer 3 desaťročia. Organizácia Spojených národov ho vyhlásila so zámerom upozorniť na postavenie a problémy staršej generácie, oceniť jej prínos, znalosti a skúsenosti, poukázať na rovnosť postavenia a dôstojnosť starších ľudí. Snaha o zlepšovanie kvality ich života nemá zostať iba témou diskusií. Práve aktivity rôzneho charakteru sú priestorom, aby sa odborné poznatky a životné skúsenosti pretavili do reality.

Počúval som na Rádiu Slovensko (7.10.19) diskusiu s názvom Seniori v ohrození. Okrem problémoch so zdravím sú seniori ohrození, že sa uzatvárajú chorobne sami do seba. Človek je spoločenský tvor a každý jedinec potrebuje mat okolo seba ľudí. Ľudí spriaznených, združujúcich sa v spolkoch. Nestačí iba príbuzenstvo najbližšej rodiny.

Teším sa, že Asociácia polio v SR združuje veľkú rodinu polioobrnárov. Oceňujem jej prínos v organizovaní víkendových, rekondičných stretnutí. No to je asi tak všetko. Ide o to, že stárneme a nemajú všetci poliobrnári už možnosť zúcastniť sa týchto stretnutí a strácajú sa z obzoru asociácie. Akosi sa uzatvárame do seba. To nesmie AP v SR pripustiť!. Ale hladať možnosti, priestor a aj trocha individuálne poštekliť členov.

Akosi sa bojíme povedať niečo o sebe druhým. Podeliť sa s úspechmi, s odbornoťou, skúsenosťami, aktivitami, radami ale aj probémami, ktorych riešenie môže pomôcť iným. Nebudme sami uzatvorenými do seba, nezabúdajme, že samota bolí a ohrozuje nás.

Píšme Alicke Suchej do písomne vydavaného Informátora alebo Jozefovi Danekovi do elektronického informačného média www.polioobrnar.sk , resp. Štefanovi Grajcarovi predsedovi AP, na oficiálnu stránku AP www.polio.sk . Sú to naše rodinné média, to nie je facebook a ani diskusia v celoštátnych mediach.

Ctime si starobu, a to nie len v mesiaci október! Nebojme sa povedať niečo sebe aj druhým!

Váš Jozef

Víkendové stretnutie Piešťany 2019.

 Blok Jozefa Daneka.

Rád by som sa chcel podeliť s príjemnými pocitmi zo stretnutia členov Asociacie polio v SR(AP)  počas víkendoveho stretnutia v Piešťanoch v dňoch od soboty 11.5. až do utorka  14.5.2019. Hoci nám počasie neprialo(pršalo, bolo chladno a silný vietor) vedeli sme využiť tri dni pobytu.

V prvom rade  to najdôležitejšie je zvítanie sa s dlhoročnými priteľmi.  Je o čom pohovorit Aktualizovali sa naše životné príbehy.

V sobotu večer bola oficialna časť pobytu Výročná členská schôdza. ktorú viedol predseda AP Števo Grajciar. Čo ma na jej zaujalo je uverejnené nižšie. 

V nedelu troška vyliezlo slniečko. Večer bola tradičná tombola a po nej to niektorí roztočili. Spievalo sa tancovalo dlho do noci. V pondelok(pracovný deň) sa nakupovalo. Dovhunovci po obede ma s Mariettkou  pozvali na kávičku. Zišlo sa "sedem statočných" ja s Marietkou, Mockovci, Dovhunovci a Marcelka Gašová. Dovhunovci sú pre mňa anjeli - boli všade kde bolo treba pomôcť. Večer sme si dobre zaspievali. Každý vytiahol tu svoju. Na tejto stránke v časti zaspievajme si  je uverejnený spevník slovenských, českých a moravských pesničiek. Mohol byť inšpiraciou.

V utorok sme sa vyboskávali a lúčili sa s tým, že sa tešíme na dalšie stretnutia či v Hokovciach, Šírave alebo na buduci rok na víkendovom stretnuti.

P.S.

Na Výročnej schodzi ma zaujali dva body.

1. ekonomika AP

2. volby rady

K bodu 1. Hovorilo sa o financiách AP príjmoch výdajoch. V príjmoch okrem iných, o príjmoch z členských príspevkov. Konštatovalo sa o nízkej disciplinovasti členov. Navrhovalo sa o zvýseni na 10 eur. Členské príspevky by mala AP zrušit. Ide o to, že toto nie su financie, na ktorých je AP ekonomicky závisla. Vela financii sa minie na vikendovku a rekondičné pobyty. Bolo by zaujimave urobit menovitú štatistiku prenásobením prezentácii za posledných desať rokov. Pre mňa je ťažko prijatelné pýtať členské od členov, ktori sa už nemôžu na týchto podujatiach zúčastniť. Zrušením by odpadlo chodenie na poštu, odpadla by práca ich manipulaciou. Ako zaistiť spätnú väzbu napíšem v dalšom blogu.

K bodu 2. Návrh zníženie počtu členov rady a RK sa mi páči. Rada nemá už toho tak veľa o čom by mala rozhodovať. Príkladom je tento pobyt. Bolo najvhodnejšie zvolať radu a RK. Bolo prítomných 7 členov rady a traja clenovia RK ale rada sa nekonala. Volby by bolo treba aj "zdemokratizovať" napr. aj tak, že  člen môze byť volený najviac na dve po sebe idúce  volebné obdobia.

Skryté talenty medzi nami(Alicka Suchá)

 Áno, čítate dobre - skryté talenty. Myslím tým osoby, ktoré vedia uložiť na papier mozaiku svojich zážitkov, pocitov, rôzne príhody. Určite si spomínate, že počas takmer 20 rokov čo zostavujem náš časopis, som vás niekoľko krát vyzývala, aby ste prispeli nejakým príspevkom do obsahu tohto časopisu. Veď pri rôznych rozhovoroch na našich stretnutiach som si vypočula mnoho zaujímavých príbehov. Len ich uložiť na papier. Prvou takouto lastovičkou bol Miloš Stilhammer a hneď za ním Anka Porembová. Miloš ma prekvapil ako zaujímavo vie opísať svoje dovolenky na rôzne pútnické miesta. Keď čítate jeho články, pripustite, že si to vyžaduje určitý talent a máte pocit, že ste účastníkom tohto zájazdu. Anička zasa vie zhodnotiť a krásne opísať atmosféru našich stretnutí. Ďalšou dopisovateľkou sa stala Majka Mocková. Vie veľmi pútavo opísať rôzne udalosti, stretnutia. Veľkým prekvapením bola Helenka Dovhunová. Nakoniec vysvitlo, že jej spisovateľské schopnosti majú korene už v útlej mladosti. Veľmi oceňujem, že odkryla toto svoje tajomstvo a podelila sa s nami so svojimi pocitmi. Jej rozprávanie je také prirodzené, že s ňou prežívate dej, ktorý opisuje. So svojim manželom Milanom už druhý rok sa zúčastnili na Kremnickej barličke. V roku 2016 len účasťou na výstave svojimi nádhernými výtvormi z perníka. Zožali veľký úspech. V ďalšom roku znova prispeli na výstavku, ale Helenka sa zúčastnila aj na súťaži v prednese poézie a prózy z vlastnej tvorby. Jej príspevky sme uverejnili v našom časopise. Tak vidíte priatelia, nie je to nič ťažké, len si sadnúť za stôl či počítač a ukladať slová, ktoré vyjadrujú vaše pocity. Verím, že vás nabudia títo naši štyria "spisovatelia" a už teraz sa teším na vaše príspevky. a.s.

Vieme čo je priateľstvo? Nezabudli sme byť priateľmi?"

Hela a Milo Dovhunovci

 Možno si poviete, čo sú to za otázky, čo nás tá chce skúšať alebo dokonca poučovať akými máme byť priateľmi. Nie moji, je to len taká krátka úvaha o tom, čo v tomto uponáhľanom svete a najmä v tomto zimnom čase, kde už nie cez týždeň, ale skoro v jeden deň sa striedajú všetky štyri ročné obdobia, mraz, sneženie, teplo, pučanie kríkov, kvitnutie jarných kvietkov, alebo jesenné hmlisté pochmúrne počasie sprevádzané vetrom a dažďom, nás privádza k pochmúrnym myšlienkam. Prečo na nás nemá čas rodina ako by sme my chceli, prečo sa nám neozve ten, alebo onen, s ktorými sme prežili detstvo alebo pekné chvíle a ktorého sme považovali za priateľa a na ktorého sme sa mohli vždy spoľahnúť. Namýšľame si, že sme pre neho boli dobrí iba vtedy, keď sme mu poskytli nejakú pomoc, že nás využíval iba nato, ak z toho mal sám prospech. 

Zabudli sme na priateľstva, vzťahy z pred rokov preto, že je taká doba? Potom nepoučujme mladých ako sa má žiť alebo sa nechváľme ako sme žili, keď sme sami zabudli na priateľa, ktorý zasa nám neraz pomohol a možno mu aj závidíme či už jeho rodinu, to, že je na tom finančne lepšie ako my alebo má viac iných priateľov. A ty, ktorý teraz smútiš alebo dokonca prejavuješ hnev voči priateľovi, že sa o teba nezaujíma, nerieš to ignoráciou. Čo ak ten je na tom horšie ako ty a potrebuje tvoju pomoc. Veď stačí len tak málo v tejto dobe, ktorú neraz kritizujeme, v dobe hektickej plnej komunikatívnych vymoženosti. Možno by stačil jeden telefonát, jedna SMS, e-mail. Alebo napísať krátky list, poslať Informátor 1/2018 28 peknú pohľadnicu, stačí obyčajnú, nie luxusnú. List, pohľadnicu, ktoré sú v tejto dobe nemoderné, ale sú hmatateľným dôkazom nášho záujmu. Roky nám pribúdajú, niečo nás trápi, či už choroba, rodinné problémy, stávame sa nervóznymi, podráždenými a neraz povieme priateľovi slová, ktoré keby povedal niekto vám, by vás zaboleli a vy si neuvedomujete, že aj tie vaše môžu zabolieť (niekedy zlé slovo ublíži viac ako úder). Späť ich nevezmete, po čase na to zabudnete, ale ten komu ste ich adresovali, tak ľahko nemusí zabudnúť, ba môže sa tým trápiť. Naviac by sme mali myslieť na tých priateľov, ktorí sú sami, opustení. No stáva sa, že aj ten, čo žije v rodine a prekonal nejakú chorobu alebo má nejaké ťažkosti môže mať negatívne myslenie alebo upadnúť dokonca do depresie, ktoré môžu vyústiť do najhoršieho. Nedusme v sebe čo nás trápi, veď dobrý priateľ je tu na to, aby sme sa s ním podelili nie len o radostí, ale aj o záležitostiach, ktoré nás trápia. A aj keď nám niekedy nevie pomôcť, vie nás utešiť, povzbudiť. Ale dosť nepríjemných úvah. Prepáčte mi za ne. 

Možno som tým len chcela naznačiť, že aj medzi nami v Pólio sa najdú priatelia, ktorých možno dlhšie poznáte ako ja s Milanom a ktorí potrebujú vašu pomoc, oporu alebo len milé slovo. 

Tešme sa z rodiny, z priateľov, ktorých máme, aj z tých ktorých nám možno ešte osud privedie do cesty. 

Tešme sa zo života aj keď sa nám niekedy zdá, že už nič nezvládneme, že nám je ťažko, ale sú ľudia, čo sú na tom horšie ako my.

Na záver mi dovoľte ešte pár myšlienok o priateľstve a krátky úryvok z básne, ktorú poznám ešte zo školských čias a na ktorú si spomeniem vždy, keď mi je smutno na duši: 

" Nie je podstatné koľko máš priateľov, ale akých..." "

 Priateľom je ten, na ktorého sa môžeš kedykoľvek obrátiť, spoľahnúť nie len s fyzickou pomocou, ale je ti najmä duchovnou oporou..." "Najlepším priateľom je ten, ktorý keď vie o tvojich trápeniach nečaká na tvoju prosbu, ale sám ti ponúkne svoju pomoc, útechu..." "

 Dobrý priateľ je ten, ktorý stojí pri tebe v dobrom aj zlom (aj keď je vzdialený desiatky alebo stovky kilometrov od teba)..." 

O priateľstve a láske sníš a možno dožiješ sa zrady. Len k ľuďom nechoď pre radu k zlým a nevychádzaj z rady. 

Len zbabelec si sadne do kútika pri prvej prehre v živote, za každým slovom kladie bodku, verný len svojej samote. 

Aj my priatelia, neuzatvárajme sa do samoty, ale snažme sa stretávať vždy, keď nám to zdravie a okolnosti dovolia.

 Tešíme sa na vás Hela a Milo Dovhunovci

Pred a po

 Tak mi napadlo skonštatovať ako to bolo pred a po nežnej revolúcii v roku 1989. Vojnové besnenie v rokoch 1939-1945 malo na svedomí milióny ľudských životov, ale tiež aj dalo voľný priestor na šírenie vírusu polio. Možno teda povedať, že my, s následkami detskej obrny, sme vojnoví invalidi. Aj keď po vojne bolo treba znovu vybudovať zničené hospodárstvo štátu, predsa sa poskytli prostriedky na očkovanie proti tejto zákernej chorobe.

 Podarilo sa ju zastaviť okolo roku 1955. Mnohí sme potom boli dlhodobo liečení, bez platenia, v liečebných zariadeniach, zodpovedajúcich tej dobe. Vzdelávali sme sa a pracovali. Spoločnosť prechádzala zmenami, ktoré mali vplyv aj na jednotlivca. Zamestnanosť bola ústavou zaručená a nepracovať bolo trestné (pokiaľ na to neboli zdravotné alebo iné zákonom povolené dôvody). Mali sme skoro rovnaké platy (až na tých rovnejších z rovných), ale dalo sa žiť tak, že mladí ľudia sa nebáli mať deti a starí ľudia sa nebáli staroby.
 Spoločnosť sa ďalej vyvíjala, prechádzala väčšími, menšími peripetiami až dospela  do stavu, keď už bolo jasné, že musí prísť zmena. Nastalo pnutie, ktoré vyvrcholilo v novembri roku 1989. Zmenu sme nazvali nežnou revolúciou a očakávali sme, že k nám príde raj západu, tak ako nám ho ponúkali výklady a protagonisti nežnej. 
 Netrvalo dlho a začali sme divoko budovať, "obnovovať" kapitalizmus. My sme čelili postupnému obmedzovaniu pracovných príležitostí. A ako aj pred, tak aj po, sme ešte viac zmobilizovali svoje sily. Niektorí začali podnikať a do súčasnosti sa im darí, iným, využívajúc úroveň vzdelania, sa darí udržať zamestnanie.
 Spoločnosť získala "slobodu", máme plné regály, alias výklady západu, nestojíme v rade na pomaranče, ale stojíme v rade na úrade práce. Môžeme si slobodne povedať čo chceme, môžeme slobodne voliť, prípadne  meniť politikov, ale tu sa naša sloboda aj končí.
 Štátna kasa je kasou, z ktorej sa financovali aj naše bezplatné liečenia. Tak sa nám stalo, že sme akosi rýchlo vyzdraveli, keď sa liečenie skrátilo, a platiť ho treba na úrovni návštevníkov kúpeľov, ktorí si idú skôr vyhodiť z kopýtka ako sa liečiť.
 Tato moja úvaha, nemá za účel hodnotiť či bolo lepšie pred alebo po. V každom prípade mi vychádza, že sme dosť toho stratili čo bolo pred. 
Zmena v roku 1989 bola zrejme nevyhnutná. Myslím si však, že tá zmena mohla byť spravodlivejšia a najmä morálnejšia. Je veľa príkladov vo svete a aj v Európskej únii, že je to možné.
 Milí priatelia, keď sa nám podarilo prežiť všetky ohlasované konce sveta v roku 2012, prajem Vám všetko najlepšie v roku 2013. 
Jozef Danek